dneska mam konecne cas, lepsie povedane chut aby som nieco napisal.
uz mam za sebou 6mesiacov a pomaly sa mi to krati.Februar bol celkom dobry,boli sme na par vyletoch a tak. za posledny tyzden snezilo asi 10krat ale sneh sa udrzal len asi jeden den,kedy koli snehu zrusili skolu.my sme samozrejme neprotestovali a tak sme si vychutnali jeden den doma. bol to stvrtok. piatok sme vsak naklusali do skoly. ja som sa v piatok rano zobudil a mal som ten nechutny pocit v krku. a to bol neklamny znak toho ze "virus" ako to oni volaju sa mi dostal do tela.
a tak hovorim mojej rodine a okoliu ze som chory. mojim rodicom to ocividne netrhalo zili a tak sa na mne bavili. ja som sa vsak citil dost mizerene a tak som si varil odvar z cibule pil cibulovy sirup. potom ako dosla moja host sestra domov k nam na navstevu, sa pytala ci si davam cibulku.
a ja na to "hej davam".
S:ano?
D:hej
S: hahaha,to musi byt cisto europska vec,v zivote som o tom nepocula.
D:no vidis moja, este sa mas co ucit (to som nepovedal,len som sa usmial nad tym ako sprostucky niekto moze byt)
a pred tym bola este jedna mala scenka
S:duso,si chory?
D:hej,sak ani hlas nemam/
S:sak ty ani chory nejsi.ty to len zbytocne dramatizujes
D: a co?
S:(smiech)
D:cize co?
S:(smiech...)
D:aky mas problem sestrik?
a potom sa uz len smiali ako vadni,cize som odkracal do izby.
a po tomto rozhovore som nemal pocit ze by ma chceli zobrat k lekarovi. cize na druhy den som poziadal kamaratovu mamu aby ma zobrala k lekarovi. najprv sme boli u jedneho,kde chceli strasne vela penazi, potom sme sli do nemocnice.
na pohotovost,teda nie uplnu ale na surne pripady alebo nieco take.
najprv zobrali info odomna. potom som cakal chvilu, potom ma zavolali,zmerali mi tlak,obsah O2 v krvi a teplotu. potom sa ma vypytovali kde ma co boli. a tak.asi 30min. potom som siel do cakarne spat. a o 5min mali pre mna izbu a uz som si fical do izby. tam na mna cakala telka a sestricka povedala ze za chvilu niekto dojde. tak som chvilu cakal a o chvilu dorazila sestricka.nemala okuliare cize nic nevidela,opytala sa ako sa mam a co mi je a odisla. potom dosiel do izby moj osetrovatel. malicky liliputan ktory mal asi 1.2metra ak nie menej. bolo to velmi vtipne a skoro som vybuchol od smiechu. pozeral mi do usi, som sa musel sklonit a to som sedel...ale bol mily a velmi mi pomohol, a to tak ze mi povedal ze musim pockat. "musis pockat,je to virus,tak vyydrz kym ti to prejde. tesilo ma" a ked mi toto povedali tak hend mi bolo lepsie. davam si moje neviditelne tabletky kazdu hodinu a nesmierne zaberaju...ked si poviem ze su dobre,tak su.ked nie tak nie. to su americke metody vysetrovania.
to je asi tak vsetko....
pozdravujem doma